Sú chvíle, keď, napriek nášmu úsiliu, nevieme niektoré situácie života zvládnuť. Prirodzene hľadáme niekoho, kto by nám v takej chvíli vedel pomôcť. Bežná situácia, očakávame usmernenie, či radu.
Inokedy sú to neočakávané situácie, choroba, hospitalizácia, niekto nám dlhodobo ubližuje v zamestnaní a nevieme si s tým poradiť. Vtedy potrebujeme, aby sa nás niekto, kto má autoritu, zastal, obránil nás.
V rôznych veciach sa raz obracia niekto na nás, a potom alebo súčasne, vyhľadávame pomoc od iných my. Často preto, lebo sa nám núkajú nové príležitosti. O niektorých možnostiach ani nevieme ale náhodou sa o nich dozvedáme a zaujmú nás. Chceli by sme ich dosiahnuť a vyhľadáme tých, ktorí o tom niečo vedia. Tak sa naše životné situácie prepletajú a menia. Meníme svoje role na tých čo pomáhajú a na tých, ktorým je pomáhané.
Za poskytnutím pomoci môže byť čistá, hlboká vďačnosť. Priateľstvo je taký vzťah, kde poskytnutá alebo prijatá pomoc nie je podmieňovaná reciprocitou ale obyčajnou úprimnou vďačnosťou. V priateľstve sa s vďačnosťou neobchoduje.
Tak môžeme rozpoznať priateľstvo od známosti. Známosť je vzťah, v ktorom si môžeme riešenie svojho problému zabezpečiť tým, že si dotyčného zaviažeme „pozornosťou“. Niekedy ešte predtým, než dotyčná osoba zariadi to, čo potrebujeme. Tento druh vďačnosti človeka neoslobodzuje ale obmedzuje. Vďačnosť sa mení na vymáhanie a pozornosť - dar sa mení na úplatok. Ten, kto si pomoc kupuje, predpokladá, že sila úplatku je väčšia ako sila priateľstva a ako sila obyčajného ľudského vzťahu. A ten, kto úplatok prijíma, robí si z výhody svojej pozície nelegálny obchod.
Hranica medzi vďačnosťou, ktorá je prejavom priateľstva, a poskytnutím pozornosti, pre dosiahnutie cieľa, je krehká. Pohybujeme sa na jej hrane. Raz pri výchove detí, pri partnerských vzťahoch, priateľstvách, v zamestnaní, v obchodovaní, v kultúre, v politike. Jej prekročenie má často negatívne dôsledky. Ľudské vzťahy sa menia na povinnosť dávať a povinnosť brať, ľudia sa menia na veriteľov a dlžníkov. Ľudia si prestanú veriť a stratia vzájomnú dôveru. Nekonečný bludný kruh korupcie je návykový a má tendenciu narastať, vedie však človeka do stále väčšej samoty, opustenosti a osobnej krízy
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára