Týmito slovami začal svoj príspevok na konferencii sociálnych pedagógov (vernepleie), ktorá sa konala posledný októbrový týždeň v Oslo, Per Koren Solvang.
Ja som mal vďaka vysokej škole Diakonhjemmet Hogskole Rogaland možnosť, znovu po rokoch, navštíviť krajinu, kde som strávil svoje štúdium. Juhozápadné Nórsko sa počas môjho štvorročného pobytu stalo, a dodnes aj je, mojím druhým domovom. Napriek tomu, že prednáška Per Koren Solvanga sa týkala ľudí so špeciálnymi potrebami, prepožičal som si jeho slová, ktoré vystihujú moje pocity z viac ako týždňovej návštevy v Nórsku.
V hlave mi utkveli myšlienky o niektorých veciach, ktoré sa momentálne dejú v Nórsku v sociálnej oblasti. Nórsko sa v poslednom čase trápi s reinštitucionalizáciou sociálnych služieb. Niežeby sa obnovovali veľké inštitúcie (ktoré boli predtým zrušené), ale viaceré chránené bývania pre občanov so špeciálnymi potrebami začínajú mať inštitucionálne črty. Napríklad v meste Sandnes bolo vybudované chránené bývanie s 24 bytmi len pre občanov s mentálnym postihnutím a občanov s psychickými problémami. Tento postup však neodzrkadľuje snahu o komunitné služby, ktoré majú byť čo najbližšie k občanovi a jeho prirodzenému prostrediu. Podľa Nórskeho zväzu občanov s mentálnym postihnutím (NFU) ide o reinštitucionlizáciu sociálnych služieb, a s ňou spojenú diskrimináciu občanov so špeciálnymi potrebami.
Koordinačná reforma (2008 – 2009) je jedným z nových prvkov v nórskom sociálnom sektore. Napriek tomu, že kvalita a dostupnosť zdravotných a sociálnych služieb v tejto krajine je vysoká a krajina má aj najvyššie hodnotenia životnej úrovne v rámci OECD, pacienti, klienti, príbuzní a profesionáli deklarovali nedostatočnú koordinovanosť sociálno-zdravotných služieb. Hlavným cieľom a heslom tejto reformy je preto poskytnutie správnej liečby (riešenia) na správnom mieste a v správnom čase (Proper treatment – at the right place and right time). Je výborné, že sa aj takto vyspelá krajina snaží riešiť slabé stránky vo svojom systéme, a to tak, aby služby boli riešené čo najjednoduchším spôsobom pre občana.
Sociálne služby v Nórsku sa začali otvárať neverejnému sektoru, čo vyvoláva v tejto krajine rozporuplné vnímanie súkromných organizácií poskytujúcich sociálne služby. Klišé predstava o treťom sektore na Slovensku ako o skupine ľudí, ktorí sa chcú „nabaliť“, nie je neznáma ani v Nórsku, kde sa však dotýka neverejných (súkromných) poskytovateľov. Krajina, ktorá je prototypom velfred štátu (blahobytného) sa však stretáva s fenoménom veľkej závislosti na pomoci od štátu. Keď parafrázujem slová nórskeho kolegu, ktorý pracuje v sociálnoprávnej ochrane, tak najväčším problémom velfred štátu je to, že sa vytratila prirodzená (komunitná) forma pomoci a svojpomoci medzi ľuďmi.
Vo všetkých rozhovoroch a diskusiách počas toho týždňa sme sa dopracovali k jednému – k medziľudským vzťahom, ktoré sú v pozadí všetkých našich činností a správania. Inakosť našich krajín, hlavne v sociálnej oblasti, je veľká, ale stále je tu jedna spoločná vec, a tou je snaha o vytvorenie ľudských vzťahov a vzájomného ľudského porozumenia. Inakosť ciest na ich dosiahnutie môže byť zdrojom pre vzájomné inšpirácie, učenie sa, a pritom nie vôbec nerozhoduje, kto je lepší a vyspelejší.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára