Prvá vec, na ktorú sa nás pýtajú albánski spolužiaci, je: „Aké to bolo?“ Odpoveď na túto otázku však u nich väčšinou rozhoduje, či si aj oni vyberú štúdium v Nórsku.
Ja som sa do Nórska dostala cez organizáciu, ktorá sa v Albánsku volá „Help the life“. Potom, ako som ukončila svoje štúdium sociálnej práce, pomyslela som si, že by to pre mňa bola obrovská príležitosť. Škandinávske krajiny sú štátmi, kde sú sociálne služby a zabezpečenie, v porovnaní s inými západnými krajinami, ešte oveľa dôležitejšie. Hlavne kvôli tomuto faktu som ani na chvíľu s podaním prihlášky na získanie štipendia neváhala.
O Nórsku som už vedela veľa, hlavne o nádhernej prírode a prítomnosti fjordov, o kultúre a individualistickom vyžarovaní tamojších ľudí. Ale nikdy som si nemyslela, že sa jedného dňa aj ja stanem súčasťou takejto, pre mňa, novej spoločnosti, plnej výziev a neznáma. Veľmi často počúvam ľudí hovoriť o „kultúrnom šoku“. Ale práve ten bola jediná vec, ktorú som v Nórsku vôbec nezažila. Pohostinnosť a pozornosť profesorov a študentov navštevujúcich ten istý študijný program ako ja, mi veľmi pomohla cítiť sa rýchlo akceptovaná v spoločnosti, ktorej sa inak zvykne hovoriť prívlastkom „chladná“.
Byť zahraničným študentom v Nórsku vás trošku núti cítiť sa poctene. A presne toto pociťujem počas môjho štúdia aj ja. Fakt, že študujete v nórskom jazyku (ktorý pre vás nie je rodným, a ešte k tomu je zložitý), vám zároveň otvára dvere zapadnúť medzi spoločnosť, rovnako, ako učenie sa rešpektovať normy a pravidlá správania sa. Toto všetko je však aj cestou, ako vyjadriť kladné hodnotenie novej kultúry, do ktorej sa dostávate.
Dnes študujem na Diakonhjemmet Hogskole Rogaland odbor „vernepleier“ už druhý rok. Pojem vernepleier sa v iných krajinách používa ako označenie sociálneho pracovníka. Táto profesia sa sústreďuje na prácu s ľuďmi, ktorí majú špeciálne potreby. Práve tieto potreby ich do určitej miery robia závislými na našej profesionálnej pomoci. Počas dvoch rokov štúdia a dvoch odborných praxí pociťujem možnosť rásť nielen odborne ale aj v oblasti empatie, kreativity, a iných vecí, ktoré mi v budúcnosti určite pomôžu.
Moje štúdium v Nórsku mi dáva možnosti, ako si rozšíriť svoje znalosti ale tiež možnosť porovnať, aký je to rozdiel byť študentom tu a v Albánsku. Môžem povedať, že ten rozdiel je obrovský. Počas môjho štúdia v Albánsku som zažila semestre plné teoretických prednášok, predskúškových stresov, ktoré boli sprevádzané len veľmi nízkou podporou zo strany vyučujúcich. Pritom sme vôbec nesmerovali k naplneniu cieľov štúdia. Naopak, kritika zo strany učiteľov tu v Nórsku nie je určená na zastrašenie a výsledkom nie je študent, ktorý sa cíti byť bezcenným. Tu som našla všetku potrebnú podporu spojenú so školským a spoločenským životom. Vyučujúci sa neustále zaujímajú o študentov individuálne – dokonca sa pýtajú, či nám už prišlo štipendium.
Ako študentovi v Nórsku vám nikdy nebudú chýbať životné zážitky a skúsenosti. Pritom vôbec nezáleží na tom, aké máte záľuby a osobné preferencie, vždy budete schopní nájsť si medzi knihami a prednáškami niečo pre vás. Sloboda prírody nie je nikdy ďaleko, dokonca ani vo veľkých mestách. Pokiaľ ste viac mestský typ, mnohé z nórskych miest majú unikátny kultúrny život s množstvom kaviarní a hudobných klubov.
Ema Dumani (albánska študentka študujúca v Nórsku)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára