Som doktorandkou na Diakonhjemmet Hogskole Rogaland v Nórsku a chcela by som vám porozprávať o zaujímavej študijnej ceste, ktorú mi pomohla spoluzorganizovať RPSP. Keďže doktorandskú prácu vykonávam v Nórsku, je pre mňa užitočné a zaujímavé spoznávať skúsenosti kolegov z iných krajín.
Počas môjho pobytu na Slovensku ma na návštevách vo viacerých chránených dielňach a zariadeniach sociálnych služieb sprevádzal Miro Cangár.
Témou môjho doktorandského projektu je zamestnávanie a pracovná ponuka pre ľudí so zdravotným postihnutím. Hlavnou otázkou, ktorú som všetkým kládla, bola táto: Ako komunikujú a spolupracujú zamestnanci a vedúci pracovníci v chránených dielňach a na podporovaných pracovných miestach počas pracovného dňa?
Od študijnej cesty som mala hlavne dve očakávania:
1. Dozvedieť sa viac o tom, ako je zorganizovaná práca a zamestnávanie pre ľudí so zdravotným postihnutím v niektorých chránených dielňach a pracoviskách na Slovensku.
2. Dozvedieť sa o tom, ako vedúci pracovníci vidia svoju úlohu, najmä vo vzťahu k spolupráci a komunikácii so zamestnancami so zdravotným postihnutím.
Témou môjho doktorandského projektu je zamestnávanie a pracovná ponuka pre ľudí so zdravotným postihnutím. Hlavnou otázkou, ktorú som všetkým kládla, bola táto: Ako komunikujú a spolupracujú zamestnanci a vedúci pracovníci v chránených dielňach a na podporovaných pracovných miestach počas pracovného dňa?
Od študijnej cesty som mala hlavne dve očakávania:
1. Dozvedieť sa viac o tom, ako je zorganizovaná práca a zamestnávanie pre ľudí so zdravotným postihnutím v niektorých chránených dielňach a pracoviskách na Slovensku.
2. Dozvedieť sa o tom, ako vedúci pracovníci vidia svoju úlohu, najmä vo vzťahu k spolupráci a komunikácii so zamestnancami so zdravotným postihnutím.
Po siedmich náročných dňoch som bola plná dojmov.
Môj prvý dojem sa týka otvorenosti a záujmu, s ktorými som bola prijatá u vedúcich pracovníkov rôznych organizácií a zariadení. Zažila som stretnutia s ľuďmi, ktorí mi angažovane rozprávali o svojej práci v organizovaní a vytváraní dobrých pracovných miest, denných a školských aktivít. Silný dojem vo mne ostáva aj z toho, že veľa vedúcich pracovníkov pracuje s veľkým pracovným nasadením aj napriek nízkemu finančnému ohodnoteniu a ekonomickej istote.
Mala som tiež dojem, že aktivity, ktoré sa ponúkajú zamestnancom, sú rôznorodé. Obmedzené finančné zdroje mi pripadajú ako cesta pre inšpiráciu hľadať rozumné riešenia využívania sociálnej siete a kontaktov s firmami v komunite. Tu zároveň vnímam, že zákonná povinnosť zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím, alebo možnosť nákupu tovarov a služieb od chránených dielní (v slovenskom zákone tkz. ”náhradné plnenie”), je veľmi dobrou podporou smerujúcou k udržateľnosti zamestnania osôb so zdravotným postihnutím. Takúto povinnosť v Nórsku nemáme.
Bolo veľmi zaujímave vidieť procesy tvorby pracovných miest, ktoré robia rôzne organizácie na to, aby mohli zamestnať viac ľudí so zdravotným postihnutím v ich komunite, napr. prevádzkovaním hotelových alebo reštauračných služieb. Vytvorenie workshopov (Jašidielňa), kde ľudia so špeciálnymi potrebami a bežní občania spolupracujú, je fantastickým príkladom inklúzie v praxi.
Mnohé z organizácií, ktoré som navštívila, mali demokratický štýl vedenia. Všetci v organizácii sa podieľali na plánovacích procesoch. Vnímala som to tak, že s týmto štýlom vedenia majú pracovníci dobré skúsenosti. Vedúci pracovníci mi vraveli, že sa takto snažia smerovať k tomu, aby si zamestnanci rozvíjali schopnosť zodpovednosti a pracovnej identity k svojmu zamestnávateľovi. Rozvíjajú si pochopenie pre súvislostí a dôsledky a sú rešpektovaní.
Mnohé z organizácií, ktoré som navštívila, mali demokratický štýl vedenia. Všetci v organizácii sa podieľali na plánovacích procesoch. Vnímala som to tak, že s týmto štýlom vedenia majú pracovníci dobré skúsenosti. Vedúci pracovníci mi vraveli, že sa takto snažia smerovať k tomu, aby si zamestnanci rozvíjali schopnosť zodpovednosti a pracovnej identity k svojmu zamestnávateľovi. Rozvíjajú si pochopenie pre súvislostí a dôsledky a sú rešpektovaní.
Keď som sa opýtala jednej z vedúcich pracovníčok, čo považuje za dôležité vo vzťahu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi preto, aby sa vyvíjala dobrá pracovná identita, odpovedala mi: ”Myslím si, že sa jedná o to, aby komunikácia medzi zamestnancami a zamestnávateľmi bola založená na priateľstve. Musíme sa snažiť navzájom pochopiť a regulovať sa, pýtať sa, prečo robíš alebo hovoríš, to, čo robíš. Musíme byť empatickí, aby sme sa pochopili. Keď spolupracujeme tak, ako robíme v týchto malých organizáciách, vytvára sa medzi nami vzájomnosť”.
Študijná cesta nebola časovo dlhá, ale dala mi cenné informácie, ako mám ďalej postupovať so svojím projektom. Myslím si, že je dôležité diskutovať, ako môžeme prispieť k tomu, aby ľudia so zdravotným postihnutím získali zamestnanie, a tiež ktoré pracovné úlohy môžu byť pre nich zaujímavé a užitočné, no a nakoniec, ako vzťahy v zamestnaní môžu vytvárať pozitívny zmysel života. Na Slovensku som bola inšpirovaná stretnutiami s mnohými ľuďmi, ktorý vynakladajú veľké úsilie prispieť práve k tomu.
Kirsten Jaeger Fjetland
PhD študent / odborný asistent DHS
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára