Nepochybujem o vážnom znepokojení, ktoré JUDr. PhDr. Adamicová A., vyjadrila v zastúpení Zväzu poskytovateľov sociálnych služieb v SR, v otvorenom liste adresovanom ministrovi práce RNDr. Jozefovi Mihálovi. Práve preto považujem za dôležité, aby sme na malom území Slovenska viedli kultivovanú diskusiu k sociálnym témam. Každý príspevok, ktorý otvára a kladie otázky, je dôležitý a každá vážne mienená odpoveď môže viesť k prehĺbeniu alebo rozšíreniu poznania.
To je dôvod, pre ktorý ponúkam niekoľko neúplných odpovedí na niektoré otázky, ktoré položila A. Adamicová v spomínanom liste
1. Pracovníci a klienti sa pýtajú na „správy o deinštitucionalizácii“ a sama autorka kladie otázky – „Kam pôjdu (prijímatelia sociálnych služieb), keď zlikvidujeme to, čo sme dlhé roky budovali?“
Prvé informácie (správy) o rizikách spojených s inštitucionalizáciou prenikajú do Európy v r. 1920[1] a prvé zákony k deinštitucionalizácii zariadení sociálnych služieb boli predovšetkým v severných európskych štátoch prijímané v 80. – 90. rokoch minulého storočia. V teórii sociálnych služieb vymedzujeme „inštitucionalizáciu“ ako „súbor negatívnych vplyvov pôsobiacich na osoby dlhodobo pobývajúce v uzavretých ústavných inštitúciách ..., ktoré obmedzujú človeka v priestore, obmedzujú jeho súkromie, príležitosti ku kontaktu s rodinou a s inými ľuďmi, obmedzujú možnosti slobodnej voľby, majú zásadný vplyv na jeho myslenie a správanie.“[2]
Z historického pohľadu definujeme inštitucionalizáciu ako prosociálny, postupne sa rozvíjajúci a nekoordinovaný proces riešenia sociálnych problémov občanov v zariadeniach, ktorým spoločnosť spontánne reaguje a rieši nerovnováhu medzi zvýšenou potrebou a nedostatkom sociálnych služieb v komunite obce, pričom sú potreby prijímateľov limitované prevádzkovými podmienkami a možnosťami zariadenia. Deinštitucionalizácia je, opozitne, reverzibilný proces inštitucionalizácie, ktorý vymedzujeme ako:
- „vplyvný trend, ktorý má cieľ vo všetkých prípadoch presadzovať neústavné formy služieb, ktoré sú pre klienta dostupné a nevytrhávajú klienta z jeho prirodzeného prostredia“[3]
- „manažérske procesy zmeny systému, v zmysle prechodu (z inštitučných služieb) smerom k poskytovaniu sociálnych služieb zameraných na individuálnu podporu života človeka v prirodzenom prostredí“[4]
- „postupné znižovanie kapacity zariadení sociálnych služieb a prevádzkovanie zariadení s nízkou kapacitou (zariadenia rodinného typu) a podpora poskytovania terénnych a ambulantných sociálnych služieb a sociálnych služieb v zariadení s týždenným pobytom“[5]
- ukončenie prevádzky tradičných pobytových sociálnych služieb plánovaným a postupným znižovaním počtu ich prijímateľov tak, že dostanú novú, kvalitatívne lepšiu možnosť riešenia svojej situácie, ktorá rešpektuje ich individuálne potreby a možnosti osobnostného rozvoja.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v r. 2011 vypracovalo Koncepciu poskytovania sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike ich deinštitucionalizáciou. Prijatie a realizácia programu deinštitucionalizácie v Slovenskej republike je viazaná na vládu, ktorá vzíde z marcových volieb v r. 2012.
Moje osobné presvedčenie, ktoré je založené výskume v oblasti sociálnej práce a na objektivizácii hodnotenia kvality sociálnych služieb od r. 2000 v pobytových zariadeniach v Slovenskej republike[6], podporujúce monitoring kvality sociálnych služieb, ktorý realizovala Rada pre poradenstvo v sociálnej práci so Slovenským Helsinským výborom v r. 2003, je, že systémová deinštiticionalizácia zariadení sociálnych služieb v Slovenskej republike je nevyhnutná. Určite je pravdou, že v Slovenskej republike sú zariadenia sociálnych služieb, ktoré poskytujú kvalitné sociálne služby ale tiež prevádzkovatelia, ktorí také sociálne služby neposkytujú. Nevyhnutne potrebujeme uviesť do života zákon o sociálnych službách 448/2008, podmienky, štandardizácie a hodnotenia kvality v sociálnych službách (malo tak byť už v r. 2011). V súčasnosti neexistuje žiadna objektívna štatistika o úrovni kvality sociálnych služieb v Slovenskej republike. Dôsledne a precízne manažovanie a rozvíjanie systému sociálnych služieb v komunite obce je potrebné rozvíjať tak, aby občania, ktorí sú odkázaní na sociálne služby, nemuseli odchádzať z prirodzeného prostredia komunity do pobytových sociálnych služieb a aby občania, ktorí budú opúšťať inštitucionalizované sociálne zariadenia, nadväzne a plynulo dostali také sociálne služby, ktoré umožnia ich integráciu a inklúziu do spoločnosti v komunite obce.
Odborná verejnosť, politici majú zodpovednosť za to, aby proces deinštitucionalizácie v Slovenskej republike bol pripravený a realizovaný tak, aby priniesol zmeny v kvalite sociálnych služieb s cieľom zmeny v kvalite života pre tých občanov, ktorí sa nachádzajú v nepriaznivých sociálnych situáciách.
Odborná verejnosť, politici majú zodpovednosť za to, aby proces deinštitucionalizácie v Slovenskej republike bol pripravený a realizovaný tak, aby priniesol zmeny v kvalite sociálnych služieb s cieľom zmeny v kvalite života pre tých občanov, ktorí sa nachádzajú v nepriaznivých sociálnych situáciách.
2. Otázky okolo financovania sociálnych služieb a solventnosti zo strany prijímateľov.
Predovšetkým je podľa môjho názoru potrebné pripomínať, že stále nepoznáme cenu sociálnych služieb, čo súvisí s tým, že sme nezaviedli hodnotenie kvality sociálnych služieb v Slovenskej republike. Preto verejná správa financuje prevádzkovateľov a prijímatelia sociálnych služieb platia úhradu bez ohľadu na to, aké sociálne služby zariadenia ponúkajú alebo prijímatelia dostávajú. Nazdávam sa, že finančné prostriedky z našich daní nie sú hospodárne a efektívne využívané a nebude tomu ináč, kým sa nezmení systém financovania, spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a systém hodnotenia kvality sociálnych služieb. Pretože nepoznáme cenu sociálnych služieb (poznáme len výšku príspevku), dlhodobo pretrváva systém, v ktorom zriaďovatelia, resp. prevádzkovatelia sociálnych služieb určujú podmienky financovania a prijímateľ sociálnych služieb vystupuje ako spotrebiteľ, ktorému väčšiu či menšiu čiastku ceny služby platí štát. To je dôvod, pre ktorý priebežne vzniká napätie, a to raz preto, lebo štát niektorým prijímateľom uhradí väčšiu časť nákladov (napr. klientom, ktorí sú prijímateľmi sociálnych služieb v zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti verejnej správy oproti klientom v zariadeniach neziskových organizácii) alebo preto, že štát sa rozhoduje zvýšiť úhrady pre klientov v zariadeniach, ktoré verejná správa prevádzkuje. V súčasnosti má práve prijímateľ sociálnych služieb v celom systéme financovania pasívnu pozíciu. Je to tak aj kvôli faktu, že viaceré služby sú nedostatočné, nedostupné a majú otáznu úroveň kvality.
3. Trendy a doporučenia výborov a komisií EÚ
V liste sú uvedené citácie zo Správy k budúcnosti sociálnych služieb všeobecného záujmu (Európsky výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Európskeho parlamentu, 2011), ktorá žiada „rešpektovanie rôznosti spôsobov organizácie a riadenia sociálnych služieb, rozmanitosť zdrojov a metód financovania, atď.“ V zaujímavých a obsažných odporúčaniach je možné si všimnúť tiež formulácie ako rešpekt štátov k „rôznosti spôsobov organizácie a riadenia sociálnych služieb, ... súvislosti kvality života obyvateľstva a plného začlenenia do spoločnosti, sociálnej a územnej súdržnosti, všeobecného prístupu ku kvalitným verejným službám“. Uvedené formulácie sú evidentne v kontradikcii s rozvojom tradičných, pobytových sociálnych služieb a obrany voči zmenám. Je dobré, že patríme do spoločenstva štátov EÚ. V spleti doporučení a ponúkaných trendov európskych výborov a komisií (napr.: Zpráva Ad-hoc expertní skupiny o prechodu z institucionální na komunitní péči, doporučená skupinou expertu, 2009), je a bude potrebné analyzovať a porovnávať a vyberať tie, ktoré sú pre Slovenskú republiku viac či menej potrebné, dôležité, realizovateľné.
Som vďačný autorke listu JUDr. PhDr A. Adamicovej za vyslovenie a napísanie názorov a hlavne otázok, ktoré môžu prispieť k otvorenej diskusii odborníkov. Predvianočný čas nám dáva príležitosť k tomu, aby sme v obhajobe svojich názorov alebo tiež názorov profesných organizácií nestratili navzájom voči sebe úctu a rešpekt (ktoré patria k základným vzťahovým hodnotám v sociálnej práci). To je vždy dobré východisko, aby sme nachádzali spôsob, ako prispievať k zmenám prospešným pre skvalitnenie života prijímateľov sociálnych služieb.
Predovšetkým je podľa môjho názoru potrebné pripomínať, že stále nepoznáme cenu sociálnych služieb, čo súvisí s tým, že sme nezaviedli hodnotenie kvality sociálnych služieb v Slovenskej republike. Preto verejná správa financuje prevádzkovateľov a prijímatelia sociálnych služieb platia úhradu bez ohľadu na to, aké sociálne služby zariadenia ponúkajú alebo prijímatelia dostávajú. Nazdávam sa, že finančné prostriedky z našich daní nie sú hospodárne a efektívne využívané a nebude tomu ináč, kým sa nezmení systém financovania, spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a systém hodnotenia kvality sociálnych služieb. Pretože nepoznáme cenu sociálnych služieb (poznáme len výšku príspevku), dlhodobo pretrváva systém, v ktorom zriaďovatelia, resp. prevádzkovatelia sociálnych služieb určujú podmienky financovania a prijímateľ sociálnych služieb vystupuje ako spotrebiteľ, ktorému väčšiu či menšiu čiastku ceny služby platí štát. To je dôvod, pre ktorý priebežne vzniká napätie, a to raz preto, lebo štát niektorým prijímateľom uhradí väčšiu časť nákladov (napr. klientom, ktorí sú prijímateľmi sociálnych služieb v zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti verejnej správy oproti klientom v zariadeniach neziskových organizácii) alebo preto, že štát sa rozhoduje zvýšiť úhrady pre klientov v zariadeniach, ktoré verejná správa prevádzkuje. V súčasnosti má práve prijímateľ sociálnych služieb v celom systéme financovania pasívnu pozíciu. Je to tak aj kvôli faktu, že viaceré služby sú nedostatočné, nedostupné a majú otáznu úroveň kvality.
3. Trendy a doporučenia výborov a komisií EÚ
V liste sú uvedené citácie zo Správy k budúcnosti sociálnych služieb všeobecného záujmu (Európsky výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Európskeho parlamentu, 2011), ktorá žiada „rešpektovanie rôznosti spôsobov organizácie a riadenia sociálnych služieb, rozmanitosť zdrojov a metód financovania, atď.“ V zaujímavých a obsažných odporúčaniach je možné si všimnúť tiež formulácie ako rešpekt štátov k „rôznosti spôsobov organizácie a riadenia sociálnych služieb, ... súvislosti kvality života obyvateľstva a plného začlenenia do spoločnosti, sociálnej a územnej súdržnosti, všeobecného prístupu ku kvalitným verejným službám“. Uvedené formulácie sú evidentne v kontradikcii s rozvojom tradičných, pobytových sociálnych služieb a obrany voči zmenám. Je dobré, že patríme do spoločenstva štátov EÚ. V spleti doporučení a ponúkaných trendov európskych výborov a komisií (napr.: Zpráva Ad-hoc expertní skupiny o prechodu z institucionální na komunitní péči, doporučená skupinou expertu, 2009), je a bude potrebné analyzovať a porovnávať a vyberať tie, ktoré sú pre Slovenskú republiku viac či menej potrebné, dôležité, realizovateľné.
Som vďačný autorke listu JUDr. PhDr A. Adamicovej za vyslovenie a napísanie názorov a hlavne otázok, ktoré môžu prispieť k otvorenej diskusii odborníkov. Predvianočný čas nám dáva príležitosť k tomu, aby sme v obhajobe svojich názorov alebo tiež názorov profesných organizácií nestratili navzájom voči sebe úctu a rešpekt (ktoré patria k základným vzťahovým hodnotám v sociálnej práci). To je vždy dobré východisko, aby sme nachádzali spôsob, ako prispievať k zmenám prospešným pre skvalitnenie života prijímateľov sociálnych služieb.
Doc. PhDr. Slavomír Krupa, PhD.
[1] HENDERSON, CH. R. 1921. Základy sociální péče. Revue. Praha.
[2] MATOUŠEK, O., Slovník sociální práce, 2003, deinštitucionalizácia, s. 86,
[3] Matoušek, O., Slovník sociální práce, 2003, deinštitucionalizácia, s. 45,
[4] MPSV ČR, Koncepce podpory transformace pobytových sociálních služeb v jiné typy sociálních služeb, poskytovaných v přirozené komunitě uživatele a podporující sociální začlenění užívatele do společnosti“,
[5] MPSVR SR, 2009. Národné priority rozvoja sociálnych služieb
[6] KRUPA a kol.: Kvalitné sociálne služby I. 2000. Rada pre poradenstvo v sociálnej práci. ISBN 80-88922-17-8, Košice, 119 s.
KRUPA a kol.: Kvalitné sociálne služby II. 2003. Rada pre poradenstvo v sociálnej práci. ISBN 80-96855-5-3, Košice, 136 s.
