Myslíme si, že je tu zase príhodný čas, možnosť, aby neziskové organizácie v sociálnom sektore viedli otvorený dialóg s pracovníkmi rezortu. Nedávny seminár (september) k novele zákona o sociálnych službách, za účasti pracovníčky MPSVaR SR Lydky Brichtovej, ma o tom presvedčil. Z priebehu diskusie, ktorá nasledovala po príspevkoch, som „čítal“ pozadie, v ktorom žijeme.
Pracovníci ministerstva (niektorí našťastie a iní „nanešťastie“, sú tam ako stálice) vysvetľujú svoju pozíciu, v ktorej dostávajú „politické“, často sa meniace objednávky na prípravu zákonov. Je to tak. Politické strany majú rozdielne, ba niekedy až protichodné sociálno-politické názory (niekedy dokonca až koncepcie) a v priebehu vládnutia (podľa stability koalície) majú spravidla štyri roky na presadenie svojich cieľov. Úradníci ministerstva, bez ohľadu na svoj osobný názor, potom ciele koalície korektne realizujú. Pracovníci ministerstva, ktorí v demokracii bez ohľadu na politické zoskupenie, profesionálne a čestne odvádzajú svoju prácu pri príprave zákonov, sú pre nás všetkých nenahraditeľní. V stabilizovaných demokraciách je nemožné, aby sa menili kľúčoví hráči ministerstva po každých voľbách. V tomto smere si zaslúži úctu a rešpekt každý čestný odborník, úradník štátnej správy.Vidieť, že podnikatelia a tretí sektor tiež podľa času, v ktorom žijú, robia všetko preto, aby presadili aspoň v miere, v akej je to možné, ciele, ktoré považujú za dôležité. Niektorým sa viac darí v jednom a iným v druhom volebnom období. Iní už dokážu – za cenu kompromisov alebo straty názorov - v tom všetkom „chodiť“ tak dobre, že sa im stále darí. Otvorene prejaviť svoj názor, prihlásiť sa k hodnotám, ktoré považujeme za dôležité, je zodpovednosťou tretieho sektora. Ak s niečím nesúhlasíme, hovorme to a ak súhlasíme, prejavme to nejakým spôsobom. Tretí sektor môže byť tým indikátorom, podľa ktorého je možné (alebo aspoň by možným malo byť) orientovať sa v často neprehľadnom sociálno-politickom teréne.
Máme takú vládu, akú si zaslúžime, akí sme – je známy slogan. Môžeme sa hnevať, rozčuľovať, zúriť. V demokracii je to jednoducho tak. Podieľame sa na tom ako voliči. Každodenná situácia života je spojená s prijateľnými, menej prijateľnými a neprijateľnými situáciami. Za väčšinu z nich nesieme spoluzodpovednosť. To je dobrý dôvod ku skepse, nervozite, stresu. Kolotoč, v ktorom sme raz hore (zdá sa, že veci sa uberajú dobre) alebo sme dole (všetko je stratené) ale v skutočnosti neexistuje. To, o čom sme presvedčení a či sa to podarí uviesť do života vôbec nie je závislé na tom, ako sa kolotoč točí.
Odborné poznatky, skúsenosti, návrhy na riešenia tretieho sektora, na nepriaznivé sociálne situácie občanov, ... tvoria silný potenciál. Nie sú podmienené kolotočom udalostí ale hodnotami, ku ktorým sa hlásime. Možno sa potrebujeme zastaviť. Vystúpiť z toho kolotoča. Byť na chvíľu vďační za to, čo robia iní.
Potrebujeme slobodne a otvorene hovoriť svoje názory, myšlienky, možno ich neustále opakovať, ak sme presvedčení o ich pravdivosti, a pritom prejavovať rešpekt a úctu ku všetkým, ktorí svoju prácu vykonávajú zodpovedne a čestne. To je jediná možnosť, aby niekto raz prejavil úctu aj nám.
Slavomír Krupa
